Čo je BEPS?
September 23, 2025
Erózia základu dane a presun ziskov (BEPS ) predstavuje sofistikované stratégie daňového plánovania, ktoré využívajú nadnárodné podniky s cieľom využiť medzery a nesúlad v medzinárodných daňových pravidlách. Tieto stratégie umelo presúvajú zisky do jurisdikcií s nízkym alebo žiadnym zdanením, kde sa vykonáva minimálna hospodárska činnosť, čím sa účinne znižuje daňový základ krajín, v ktorých sa vykonáva podstatná hospodárska činnosť a vytvára hodnota.
Odkiaľ pochádzajú postupy BEPS?
BEPS sa výrazne zmenil z legitímnych postupov daňového plánovania na čoraz agresívnejšie schémy vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Táto transformácia sa zrýchlila v 90. rokoch 20. storočia v dôsledku rýchlej globalizácie a digitálnej transformácie. Nadnárodné podniky začali využívať komplexné podnikové štruktúry a digitálne technológie na využívanie rozdielov v jurisdikciách v daňových zákonoch, čím sa vytvorili príležitosti na výrazné zníženie daní nad rámec pôvodných zámerov zákonodarcov.
Kľúčová terminológia
K erózii základu dane dochádza vtedy, keď daňovníci znižujú svoj domáci základ dane prostredníctvom odpočítateľných platieb zahraničným prepojeným subjektom. Presun ziskov zahŕňa presun príjmov z jurisdikcií s vyšším zdanením do jurisdikcií s nižším zdanením prostredníctvom umelých dohôd. Transferové oceňovanie zahŕňa metódy určovania primeraných cien pre transakcie medzi prepojenými subjektmi v rôznych daňových jurisdikciách.
Klasifikácie daňových stratégií
Právna daňová optimalizácia:
- Využívanie legitímnych daňových stimulov a výnimiek
- Správne uplatňovanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia
- Skutočná reštrukturalizácia podniku s cieľom dosiahnuť prevádzkovú efektívnosť
Agresívne daňové plánovanie:
- Komplexné usporiadanie hybridných nástrojov
- Umelé zadlžovanie v jurisdikciách s vysokým zdanením
- Nadmerný prenos rizika na subjekty s nízkym zdanením
Nezákonné daňové úniky:
- Úmyselné skresľovanie skutočností
- Skryté účty v zahraničí
- Podvodná dokumentácia o transferovom oceňovaní
O koľko celosvetových príjmov prichádzame v dôsledku BEPS?
Súčasné odhady OECD uvádzajú celosvetové straty príjmov vo výške 100 až 240 miliárd USD ročne v dôsledku praktík BEPS. Tieto čísla predstavujú približne 4 – 10 % celosvetových príjmov z dane z príjmov právnických osôb, čo poukazuje na značný fiškálny vplyv na štátne rozpočty na celom svete. Z ďalšieho výskumu vyplýva, že rozvojové krajiny čelia proporcionálne vyšším stratám, keďže sa vo väčšej miere spoliehajú na zdaňovanie príjmov právnických osôb ako rozvinuté ekonomiky.
Toto komplexné pochopenie základov BEPS umožňuje daňovým odborníkom lepšie sa orientovať v zložitom prostredí dodržiavania medzinárodných daňových predpisov a implementácie politík.
Čo je OECD?
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je medzinárodná organizácia 38 vlád, ktorá existuje s cieľom podporovať obchod a hospodársky pokrok, ako aj hľadať riešenia rôznych sociálnych, hospodárskych a environmentálnych výziev, ktorým čelí svetové spoločenstvo.
Vznikla v roku 1961 reformou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC) po druhej svetovej vojne a jej pôvodný počet 20 európskych štátov sa rozšíril o neeurópske krajiny, ako napríklad Kanadu, USA a Japonsko.
V súčasnosti sa za všeobecné kritérium členskej krajiny OECD považuje ekonomika s vysokými príjmami a veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja (HDI), ako aj to, aby bola považovaná za “rozvinutú krajinu”. Preukázateľne, v roku 2017 tvorilo 38 členských krajín OECD spolu 42,8 % svetového HDP.
Ich deklarovaným cieľom je “formovať politiky, ktoré podporujú prosperitu, rovnosť, príležitosti a blahobyt pre všetkých”.
Projekt OECD/G20 BEPS
Projekt OECD/G20 Erózia základu dane a presun ziskov (BEPS) predstavuje komplexnú medzinárodnú iniciatívu daňovej reformy, ktorá sa začala v rokoch 2013 až 2015. Rámec zahŕňa 15 akčných plánov zameraných na riešenie stratégií vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré využívajú medzery a nesúlad v daňových pravidlách na umelý presun ziskov do miest s nízkym zdanením alebo bez neho. Inkluzívny rámec sa výrazne rozšíril a v súčasnosti zahŕňa 147 členských jurisdikcií, ktoré sa zaviazali vykonávať tieto koordinované opatrenia. Toto široké prijatie je dôkazom bezprecedentnej globálnej spolupráce pri riešení medzinárodných daňových problémov a zabezpečení spravodlivého zdaňovania nadnárodných podnikov.
Akčné body
OECD vypracovala 15 opatrení, ktoré majú vládam pomôcť s vnútroštátnymi a medzinárodnými pravidlami a nástrojmi na riešenie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a na zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti, z ktorých zisky vznikajú, a kde sa vytvára hodnota. Týchto 15 akčných bodov je uvedených nižšie:
Riešenie s dvoma stĺpikmi
OECD a skupina G20 sa v inkluzívnom rámci pre BEPS dohodli na dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva. Dohodnuté zložky v každom z týchto dvoch pilierov sú podrobne uvedené nižšie:
Pilier 1 OECD
Prvý pilier sa začne uplatňovať na nadnárodné spoločnosti s globálnym obratom nad 20 miliárd eur (24 miliárd USD) a ziskom pred zdanením vo výške 10 %. Príjmy budú plynúť z jurisdikcií konečného trhu, kde sa tovar alebo služby používajú alebo spotrebúvajú. Na uľahčenie uplatňovania tejto zásady budú predpísané podrobné pravidlá o zdroji. Pilier 1 je navrhnutý tak, aby sa dodržala koncepcia zdaňovania čistého príjmu, zabránilo sa dvojitému zdaneniu a aby sa čo najviac zjednodušila jeho správa. Po implementácii budú nadnárodné spoločnosti platiť dane v jurisdikciách, v ktorých dosahujú príjmy. Hoci sa 1. pilier zameriava predovšetkým na digitálne spoločnosti, vzťahoval by sa aj na podniky zamerané na spotrebiteľov, v ktorých spoločnosť, ktorá nemá fyzickú prítomnosť v jurisdikcii, predáva výrobky priamo spotrebiteľom.
Pilier 2 OECD
Cieľom 2. piliera je zaviesť dve vzájomne prepojené pravidlá – (1) pravidlo zahrnutia príjmu (IIR) a (2) pravidlo nezdanenej platby (UTPR), ktoré sú vzájomne prepojené a tvoria globálne pravidlá proti erózii základu (GloBE), čo je základný princíp, na ktorom je 2. pilier navrhnutý. IIR ukladá materskému subjektu doplňujúcu daň v súvislosti s príjmom z nízkeho zdanenia zakladajúceho subjektu. UTPR odmieta odpočty alebo vyžaduje rovnocennú úpravu v rozsahu, v akom príjem z nízkeho zdanenia zložkového subjektu nepodlieha zdaneniu podľa IIR. Okrem uvedeného sa v rámci 2. piliera presadzuje aj pravidlo podliehania zdaneniu (STTR), ktoré umožňuje zdrojovým jurisdikciám uložiť obmedzené zdanenie pri zdroji na určité platby spriaznenej osoby podliehajúce zdaneniu pod minimálnou sadzbou. Pravidlá GloBE sa vzťahujú na nadnárodné spoločnosti, ktoré spĺňajú hranicu 750 miliónov eur (900 miliónov USD) stanovenú v rámci opatrenia 13 BEPS (vykazovanie podľa jednotlivých krajín). Minimálna sadzba dane použitá pre IIT a UTPR je 15 %, zatiaľ čo minimálna sadzba pre STTR je 9 %.
Konsolidované usmernenie OECD s komentárom do roku 2024 posilňuje tieto úspechy a zároveň sa zaoberá novými výzvami pri implementácii. Proces vzájomného hodnotenia sa naďalej vyvíja, pričom zahŕňa skúsenosti získané z počiatočných fáz implementácie a prispôsobuje sa technologickému pokroku v oblasti správy daní. Tento opakujúci sa prístup zabezpečuje, že rámec BEPS zostane účinný v boji proti medzinárodným daňovým únikom a zároveň podporuje legitímne podnikateľské aktivity na globálnych trhoch.
BEPS 2.0 a výzvy digitálnej ekonomiky
Iniciatíva Erózia základu dane a presun ziskov (BEPS) 2.0 predstavuje transformačný prístup k riešeniu pretrvávajúcich daňových problémov v digitálnej ekonomike. Tento komplexný rámec, ktorý vychádza z pôvodného akčného plánu BEPS, rieši zostávajúce nedostatky prostredníctvom dvoch vzájomne prepojených pilierov: Prvý pilier, ktorý prerozdeľuje práva na zdaňovanie najväčších a najziskovejších nadnárodných podnikov, a druhý pilier, ktorý zavádza globálny minimálny daňový rámec na riešenie zostávajúcich rizík BEPS.
Zavedenie globálnej minimálnej dane
Implementácia druhého piliera nabrala značný spád, pričom viac ako 50 jurisdikcií, ktoré do začiatku roka 2025 prijmú komplexné právne predpisy o minimálnej dani. Toto koordinované úsilie zavádza minimálnu efektívnu sadzbu dane vo výške 15 % pre nadnárodné skupiny podnikov s ročnými príjmami presahujúcimi 750 miliónov EUR, čím zásadne mení medzinárodné daňové prostredie.
Globálne pravidlá proti erózii základne (GloBE) fungujú prostredníctvom troch základných mechanizmov:
- Pravidlo o zahrnutí príjmu (IIR): Vyžaduje sa, aby materské spoločnosti platili dodatočnú daň z nízko zdanených príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností
- Pravidlo nezdanených ziskov (UTPR): slúži ako zabezpečovací mechanizmus, ktorý odmieta odpočty alebo ukladá rovnocenné úpravy, ak sa IIR neuplatňuje v plnom rozsahu
- Kvalifikovaná daň z domáceho minimálneho doplatku (QDMTT): Umožňuje jurisdikciám uložiť domáce minimálne dane, ktoré znižujú alebo eliminujú daň z príplatku podľa pravidiel GloBE.
Z analýzy odborníkov vyplýva, že BEPS 2.0 účinne vyvažuje prevenciu presunu ziskov s rešpektovaním daňovej suverenity jednotlivých štátov. Rámec poskytuje jurisdikciám flexibilitu na zachovanie konkurencieschopných daňových politík a zároveň zabezpečuje základnú úroveň zdanenia. Tento prístup zachováva legitímnu daňovú súťaž a zároveň eliminuje škodlivé daňové praktiky, ktoré narúšajú daňové základy.
Predpokladá sa, že táto iniciatíva prinesie približne 150 miliárd USD dodatočných globálnych daňových príjmov ročne, čo výrazne posilní verejné financie vo všetkých zúčastnených jurisdikciách. Z hľadiska budúcnosti sa budúci vývoj v oblasti digitálneho zdaňovania pravdepodobne zameria na spresnenie vzorcov prideľovania v rámci prvého piliera a posilnenie mechanizmov administratívnej spolupráce. Keďže digitálne obchodné modely sa naďalej vyvíjajú, tvorcovia politík musia zostať prispôsobiví, aby zabezpečili, že rámec bude riešiť nové výzvy a zároveň zachová svoje základné zásady spravodlivosti a účinnosti.
Výzvy pri implementácii a regionálne perspektívy
Celosvetová implementácia medzinárodných daňových reforiem odhaľuje značné rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, pričom kapacitné obmedzenia sa ukazujú ako rozhodujúci faktor úspešnosti prijatia. Rozvinuté krajiny vykazujú podstatne vyššiu mieru implementácie, využívajúc silnú administratívnu infraštruktúru a technické znalosti, zatiaľ čo rozvojové krajiny čelia systémovým prekážkam, ktoré bránia účinnému prijatiu reforiem.
Členské krajiny OECD dosiahli pozoruhodné úspechy v implementácii prostredníctvom koordinovaných mechanizmov vzájomného hodnotenia a štandardizovaných rámcov dodržiavania predpisov. Tieto krajiny profitujú zo zavedených systémov daňovej správy, primeraného financovania a vyspelých technologických kapacít. Naopak, krajiny s nízkymi a strednými príjmami sa stretávajú so značnými problémami vrátane obmedzených administratívnych kapacít, nedostatočných technických odborných znalostí a obmedzení zdrojov, ktoré bránia účinnému uplatňovaniu komplexných medzinárodných daňových noriem.
“Proces vzájomného hodnotenia sa ukázal ako užitočný pri zabezpečovaní konzistentnej implementácie vo všetkých jurisdikciách, hoci pre rozvojové krajiny je naďalej nevyhnutná významná podpora pri budovaní kapacít, aby dosiahli zmysluplné dodržiavanie medzinárodných noriem a zachovali integritu globálneho daňového rámca.”
Implementácia BEPS 2.0 tieto rozdiely obzvlášť prehlbuje, pretože kladie zvýšené požiadavky na podávanie správ, ktoré zaťažujú administratívne kapacity rozvojových krajín. Zložitosť pravidiel zdaňovania digitálnej ekonomiky a požiadaviek na dokumentáciu o transferovom oceňovaní vytvára dodatočnú záťaž pre krajiny s obmedzenými zdrojmi a vyvíjajúcimi sa legislatívnymi rámcami.
Dynamika moci v medzinárodnej daňovej správe významne ovplyvňuje spravodlivosť implementácie. Dominantné postavenie rozvinutých krajín v normotvorných procesoch často vedie k rámcom, ktoré odrážajú ich administratívne možnosti a ekonomické záujmy a potenciálne marginalizujú perspektívy a obmedzenia rozvojových krajín.
Dosiahnutie účinnej mnohostrannej koordinácie pri zachovaní národnej suverenity si vyžaduje vyvážené prístupy, ktoré uznávajú rôzne implementačné kapacity. Tvorcovia politík musia uprednostniť iniciatívy na budovanie kapacít, programy technickej pomoci a flexibilné časové harmonogramy implementácie, aby sa zabezpečila spravodlivá účasť na celosvetovom úsilí o daňovú reformu a zároveň sa zachovala integrita medzinárodných daňových noriem.
Vplyv iniciatív BEPS
Iniciatívy BEPS zásadne zmenili medzinárodné daňové prostredie a prostredníctvom komplexných multilaterálnych reforiem úspešne riešili ročné daňové straty vo výške 100 až 240 miliárd USD. Táto bezprecedentná globálna spolupráca zaviedla nové normy pre daňovú transparentnosť, požiadavky na podstatu a mechanizmy rozdeľovania zisku, ktoré posilnili integritu medzinárodných daňových systémov.
BEPS 2.0 predstavuje prirodzený vývoj tohto úsilia, pričom prvý a druhý pilier zavádzajú prelomové prístupy k zdaňovaniu digitálnej ekonomiky a globálne minimálne daňové štandardy. Zavedenie globálnej minimálnej dane vo viac ako 50 jurisdikciách do roku 2025, ktoré by malo priniesť 150 miliárd USD dodatočných príjmov, dokazuje hmatateľný vplyv koordinovaných medzinárodných opatrení.
Významné výzvy však pretrvávajú, najmä pre rozvojové krajiny, ktoré čelia kapacitným obmedzeniam a pretrvávajúcej zložitosti zdaňovania digitálnej ekonomiky. Tieto výzvy zdôrazňujú zásadný význam trvalej mnohostrannej spolupráce a cielenej technickej pomoci na zabezpečenie spravodlivej účasti na vyvíjajúcom sa daňovom rámci.
Daňové orgány a tvorcovia politík musia byť aj naďalej odhodlaní vyvíjať adaptívne rámce schopné riešiť nové výzvy v čoraz viac digitalizovanom a prepojenom globálnom hospodárstve. Úspech budúcich medzinárodných daňových reforiem bude závisieť od zachovania ducha spolupráce, ktorý definoval proces BEPS, a zároveň od zabezpečenia toho, aby riešenia zostali praktické, vykonateľné a reagovali na potreby všetkých jurisdikcií.
Ako môže Kreston Global pomôcť?
Prítomnosť spoločnosti Kreston Global vo viac ako 100 krajinách sveta môže podnikom pomôcť v období prísnejších pravidiel a rozsiahlych požiadaviek na podávanie správ, ktoré môžu ovplyvniť malé a stredné podniky v nadnárodnom dodávateľskom reťazci. Podniky by sa mohli obrátiť na Kreston Global:
- Pomáhať pri rokovaniach s daňovými úradmi a vybavovať dokumenty.
- Uskutočniť stretnutia zamerané na výmenu poznatkov s cieľom zvýšiť povedomie o požiadavkách trojstupňovej štruktúry dokumentácie TP.
- Vykonanie diagnostiky a pomoc pri príprave na nové povinnosti týkajúce sa dodržiavania predpisov.
- Analyzujte nehmotný majetok a zistite, či všetky zainteresované strany, ktoré prispievajú k vývoju, zlepšovaniu, udržiavaniu, ochrane a využívaniu nehmotného majetku, dostávajú primeraný podiel na príjmoch.
- Vypracovanie procesov a postupov na dodržiavanie termínov dokumentácie TP s cieľom zabezpečiť súlad medzi miestnou a globálnou dokumentáciou.
Kontaktujte niektorú z našich členských firiem tu alebo vyplňte náš formulár a niekto vás bude čo najskôr kontaktovať.
